Kréta I.

Kréta ako súčasť Grécka (Helénskej republiky) je najväčším gréckym a piatym najväčším stredomorským ostrovom. Leží vo východnej časti Stredozemného mora, asi 100 km juhovýchodne od polostrova Peloponéz. Na severe ostrov obmýva Krétske, na juhu Líbyjské more. Je tiež hlavným článkom oblúka ostrovov spájajúcich južné Grécko s tureckou Malou Áziou. Ostrov Gaudos administratívne patriaci Kréte, ktorý leží asi 60 km južne od jej pobrežia, sa považuje za najjužnejšie miesto európskeho kontinentu.

Ostrov má rozlohu 8335 km2 a cca 503 000 obyvateľov - Kréťanov. Úradným jazykom je gréčtina.

Samotný ostrov má 4 okresy: Chania, Rethymno, Iraklion a Lassithi. Hlavným mestom je Iraklion.

Kréta má pretiahnutý tvar, pobrežná línia celého ostrova je dlhá 1050 km. Je časťou podmorského chrbta, ktorý sa ťahá od Peloponézu cez ostrovy Karpathos a Rodos k brehom Malej Ázie. Vnútro ostrova vypĺňajú štyri vápencové masívy, v ktorých sú výrazne rozvinuté povrchové i podzemné krasové javy. Od západu na východ sú to Lefká Óri (Biele hory s vrchom Páchnes 2452 m n.m.), Ídi Óros (Psilorítis 2456 m – najvyšší vrch Kréty), Díkti Óros (Lasíthi 2148 m) a Séteia (Thryptís 1476 m). Zatiaľ čo južné pobrežie väčšinou klesá prudko do mora, severné brehy sú plochejšie a viac členité. Na severovýchode vybiehajú k južnému pobrežiu Peloponézu do Kythérskeho prielivu dva výrazné polostrovy Gramboúsa a Rodopoús. Medzi nimi leží hlboký záliv Kissámu, ktorý spolu s ďalšími zálivmi (Chanión, Iraklion, Mirampéllu, Messarás) tvorí miesta vhodné pre budovanie prístavov. Keďže južne od zálivu Mirampéllu je šírka ostrova len niečo pod 12 km, získava jeho východná časť charakter polostrova (Séteia). Okrem úzkych pruhov pobrežných nížin, vystupuje len na juhu strednej časti ostrova nížinaté územie Messara. Mnohé vyvieračky, ponory, jaskyne, kaňony a iné krasové javy sa stali významnými turistickými atrakciami. 

Kréta má typické stredomorské podnebie s výrazným subtropickým a horúcim obdobím sucha od apríla do októbra. Zimy sú mierne, s bohatými zrážkami. Priemerná výdatnosť zrážok, ktoré spadnú prevažne od decembra do marca, je na severnom pobreží asi 600 mm, v pohoriach 800-1100 mm, na južnom pobreží asi 750 mm. Najchladnejším mesiacom je február s priemernými teplotami okolo 10 °C, najteplejším august s priemerom 27 °C. V období od júna do októbra však presahujú priemerné teploty 20 °C. Najmä v lete prevládajú mierne severné vetry, ktoré sa využívajú ako hnacia sila pre veterné mlyny a vodné športy na pobreží.

Malá výdatnosť zrážok a vápencový podklad umožňujú iba skromný výskyt krátkych povrchových vodných tokov, takže prevláda väčšinou suchomilná vegetácia. Krajina je chudobná na rieky a potoky. Lesy zaberajú 2% rozlohy ostrova – v pohoriach do výšky 1700 m. Najrozšírenejšie sú porasty macchie a suchomilných tráv. Typickým stromom je cyprus, ktorého porasty siahajú na stráňach Lefká Óri až do výšky 1140 m. Veľmi zvetrané a na vegetáciu chudobné horské hrebene sú aj domovom krétskej kozy bezoárovej (Caprea aegagrus cretica), z ktorej pochádza koza domáca.