Recepty krétskej kuchyne II.

Fakes - šošovica

Potrebujeme:                                                                   

Šošovicu vopred namočenú

Cibuľu na jemno pokrájanú

Strúčik cesnaku

Paradajku

Olivový olej

Soľ, čierne korenie, bobkový list a štpku cukru

Namočenú šošovicu scedíme, cibuľu a cesnak smeníme na olivovom oleji. Pridáme šošovicu, posekanú alebo na hrubom strúhadle postrúhanú paradajku, pridáme koreniny, podlejeme vodou a necháme podusiť do mäkka približne 20-30 minút. Pred dovarením osolíme. Podlejeme iba toľko aby sa šošovica mohla dusiť, nevaríme polievku! Podávame s chlebom a olivami. Inou variantou tohoto jednoduchého jedla je pridanie za hrsť ryže.

Fasolada - fazuľa

Potrebujeme:      

                                                       
Fazuľu deň vopred namočenú
Cibuľu
Cesnak
Mrkvu
Celer
Paradajku
Olivový olej, vodu
Soľ, štipku cukru, čierne korenie, vňaťku na posypanie

Cibuľu a cesnak nadrobno pokrájame a speníme na olivovom oleji. Pridáme scedenú fazuľu, pokrájanú mrkvu, celer, paradajku a koreniny. Podlejeme vodou a dusíme do mäkka. Pred dovarením osolíme podľa chuti a posypeme vňaťkou. Podávame s chlebom a syrom Feta. Pre lahodnejšiu chuť môžeme pridať aj jeden pór.

Kréta I.

Kréta ako súčasť Grécka (Helénskej republiky) je najväčším gréckym a piatym najväčším stredomorským ostrovom. Leží vo východnej časti Stredozemného mora, asi 100 km juhovýchodne od polostrova Peloponéz. Na severe ostrov obmýva Krétske, na juhu Líbyjské more. Je tiež hlavným článkom oblúka ostrovov spájajúcich južné Grécko s tureckou Malou Áziou. Ostrov Gaudos administratívne patriaci Kréte, ktorý leží asi 60 km južne od jej pobrežia, sa považuje za najjužnejšie miesto európskeho kontinentu.

Ostrov má rozlohu 8335 km2 a cca 503 000 obyvateľov - Kréťanov. Úradným jazykom je gréčtina.

Samotný ostrov má 4 okresy: Chania, Rethymno, Iraklion a Lassithi. Hlavným mestom je Iraklion.

Kréta má pretiahnutý tvar, pobrežná línia celého ostrova je dlhá 1050 km. Je časťou podmorského chrbta, ktorý sa ťahá od Peloponézu cez ostrovy Karpathos a Rodos k brehom Malej Ázie. Vnútro ostrova vypĺňajú štyri vápencové masívy, v ktorých sú výrazne rozvinuté povrchové i podzemné krasové javy. Od západu na východ sú to Lefká Óri (Biele hory s vrchom Páchnes 2452 m n.m.), Ídi Óros (Psilorítis 2456 m – najvyšší vrch Kréty), Díkti Óros (Lasíthi 2148 m) a Séteia (Thryptís 1476 m). Zatiaľ čo južné pobrežie väčšinou klesá prudko do mora, severné brehy sú plochejšie a viac členité. Na severovýchode vybiehajú k južnému pobrežiu Peloponézu do Kythérskeho prielivu dva výrazné polostrovy Gramboúsa a Rodopoús. Medzi nimi leží hlboký záliv Kissámu, ktorý spolu s ďalšími zálivmi (Chanión, Iraklion, Mirampéllu, Messarás) tvorí miesta vhodné pre budovanie prístavov. Keďže južne od zálivu Mirampéllu je šírka ostrova len niečo pod 12 km, získava jeho východná časť charakter polostrova (Séteia). Okrem úzkych pruhov pobrežných nížin, vystupuje len na juhu strednej časti ostrova nížinaté územie Messara. Mnohé vyvieračky, ponory, jaskyne, kaňony a iné krasové javy sa stali významnými turistickými atrakciami. 

Kréta má typické stredomorské podnebie s výrazným subtropickým a horúcim obdobím sucha od apríla do októbra. Zimy sú mierne, s bohatými zrážkami. Priemerná výdatnosť zrážok, ktoré spadnú prevažne od decembra do marca, je na severnom pobreží asi 600 mm, v pohoriach 800-1100 mm, na južnom pobreží asi 750 mm. Najchladnejším mesiacom je február s priemernými teplotami okolo 10 °C, najteplejším august s priemerom 27 °C. V období od júna do októbra však presahujú priemerné teploty 20 °C. Najmä v lete prevládajú mierne severné vetry, ktoré sa využívajú ako hnacia sila pre veterné mlyny a vodné športy na pobreží.

Malá výdatnosť zrážok a vápencový podklad umožňujú iba skromný výskyt krátkych povrchových vodných tokov, takže prevláda väčšinou suchomilná vegetácia. Krajina je chudobná na rieky a potoky. Lesy zaberajú 2% rozlohy ostrova – v pohoriach do výšky 1700 m. Najrozšírenejšie sú porasty macchie a suchomilných tráv. Typickým stromom je cyprus, ktorého porasty siahajú na stráňach Lefká Óri až do výšky 1140 m. Veľmi zvetrané a na vegetáciu chudobné horské hrebene sú aj domovom krétskej kozy bezoárovej (Caprea aegagrus cretica), z ktorej pochádza koza domáca.

Recepty krétskej kuchyne I.

Jednoduché Paximadi 

Potrebujeme:
Špeciálne sucháre Paximadi
Paradajky
Syr - Feta alebo Myzithra
Olivový olej
Oregano, soľ

Paradajku a syr najemno pokrájame alebo postrúhame na hrubom strúhadle. Pridáme oregano olivový olej a dobre premiešame. Ak je treba pridáme štipku soli (pozor syr Feta je slaný!). Namiesto oregana môžeme použiť aj mladú cibuľku alebo pažítku. Jednoduché paximadi sú vynikajúce k vínu, ako raňajky, predjedlo či olovrant.

Pravý Choriatiko šalát

Potrebujeme:

Paradajky

Uhorku

Cibuľu

Olivy 

Feta

Olivový olej

Soľ, oregano

Paradajky, uhorky a cibuľu pokrájame na menšie kúsky. Osolíme, posypeme oreganom premiešame a polejeme olivovým olejom. Pridáme nakrájanú Fetu a olivy. Podľa chuti zelené alebo čierne. Prípadne oboje. Ihneď podávame. Šalát sa nikdy nepripravuje niekoľko hodín dopredu, vždy sa podáva čerstvo pripravený s chlebom.

Syry z Kréty.

Syr má prastarú históriu podobne ako víno či olivový olej. Už v pradávnej literatúre z obdobia Homéra nachádzame zmienku o tomto pokrme. A dodnes je základnou zložkou každodennej stravy. Medzi tradičné grécke syry patrí Feta, Graviera, Kaseri, Kefalotyri, Anthotyros a Xynotyros.  Najznámejší syr z Kréty je jednoznačne Graviera. Je to veľmi tvrdý zrejúci syr z ovčieho alebo kozieho mlieka. Dobytok sa pasie voľne na pastvinách. Za jediný pravý syr Graviera sa považuje práve ten, ktorý je vyrobený na Kréte. Na výrobu tohto syra sa tu používa výhradne ovčie mlieko, nikdy nie kravské či dokonca sušená náhrada mlieka! Syr má jemne nasladlú typickú chuť, nezameniteľnú vôňu. Podáva sa vo všetkých formách, je vynikajúci na cestoviny ale aj ako napríklad dezert - syr s medom.

Druhý najpoužívanejší syr je Kefalotyri. Na Kréte sa vyrába iba z ovčieho a kozieho mlieka. Čerstvý syr sa necháva zrieť tri mesiace. Patrí medzi tvrdé syry, má jemne slanú, korenistú chuť. Používa sa ako predjedlo, na pečenie, zapekanie, plnenie. vynikajúci je opečený na panvici!

Do skupiny krétskych syrov patrí aj syr Athotyro. Tu máme dve podoby tejto lahôdky a to Anthotyro Xiro a Anthotyro Fresko. Ten prvý je extra tvrdý zrejúci syr bez dier. Má výraznú chuť, je jemne slaný. Vhodný do šalátov, na cestoviny. Druhý typ Anthotyra - Fresko je mäkký syr a na Kréte vyrobený zo srvátky ovčieho a kozieho mlieka doplnený 20% kozieho mlieka. Používa sa ako predjedlo či doplnok k vínu a olivám, alebo na plnenie koláčov a iných dobrôt.

Ďaľšou dobrotou spomedzi krétskych syrov je jednoznačne syr Myzithra. Je to mäkký nezrejúci syr maslovej konzistencie, jemnej chuti, ja ľahúčko slaný. Používa sa do šalátov, na priamu konzumáciu s čerstvým chlebom a olivovým olejom, na sucháre alebo ako plnka na zapekanie zeleniny či do koláčov.

Vďaka jeho maslovej konzistencii vypracujeme so syra vynikajúcu pomazánku. Stačí pridať pár kvapiek olivového oleja a vidličkou spracovať jednotnú masu. Podľa chuti dosoliť a zľahka okoreniť korením na syr. 

Posledný syr, ktorý si dnes predstavíme je syr Xygalo. Je to mäkký, biely, nezrejúci, krémový syr z kozieho mlieka. Má typickú vôňu, jemnú a sviežu chuť. Je to hotová pomazánka, stačí natrieť na chleb. Vynikajúci je pokrájaný na plátky a položený na práve dopečené zemiaky!

Korenie - Mix zmesy

Podľa Wikipédie je korenie alebo korenina prírodná pochutina na zvýraznenie alebo vytvorenie chuti jedla. Korenia sú ponímané ako špeciálne časti rastlín. Soľ sa v tomto zmysle za koreninu nepovažuje. Jedným z najväčších producentov korenín v Európe je Kréta.

Úrodné údolia chránené vysokými horami, teplé podnebie, vysoká vlhkosť vzduchu, nadmorská výška, slnko po celý rok...sú ideálnym prostredím pre pestovanie korenia na tomto ostrove. Bazalku, oregano, majorán ale aj harmanček, šalviu či mätu a iné byliny nenájdete iba na špecializovaných farmách ale aj na lúkach či v záhradách. 

V čom je čaro krétskych bylín? Prečo koreniny a potraviny vo všeobecnosti pochádzajúce práve z Kréty patria k tým najzdravším? Na celom ostrove je len pár väčších firiem a znečistenie prostredia je tak minimálne. Ostrov je ďaleko od pevniny, obklopený Líbijským a Krétskym morom. Viac ako 300 dní tu nádherne hreje slnko a preto patrí Kréta k najslnečnejším oblastiam Stredozemia. Zdravé prostredie, ideálne podmienky, žiadna chémia a poctivá ľudská práca sú zárukou prvotriednej kvality, vynikajúcej plnej chuti a skutočne priaznivým vplyvom na ľudský organizmus. 

V našej ponuke nájdete nielen jednodruhové koreniny ale aj viacdruhové koreniace zmesy na šaláty, mäsá, pečené zamiaky, omelety, zapečený syr... V ponuke nechýbajú ani známe zmesy ako sú Gyros, Tsatsiki či zmes na jahňacinu.

Vilana.

Vilana je jediná odroda bieleho vína na Kréte. Pochádza z chránenej oblasti pôvodu (AOC) Peza, Sitia a Archanes. Vínka sú ľahké, krásnej zlatožltej farby. S vôňou podľa oblasti, kde sa vinice nachádzajú. Niekedy zacítite žlté ovocie, inokedy zase trošku exotiky - akoby ananás či marakuja. Víno podávame chladené, okolo 11-12°C. Vynikajúce je k zelenine, bielemu mäsku či mäkkým jemným syrom.

V poslednom období sa Vilana kombinuje aj s odrodami  Sultanina alebo Vidiano. Vďaka tejto kombinácii získame vínko krásnej žltej farby s jemným odleskom zelenej. Chuť je ľahká a naozaj veľmi svieža, s vôňou po čerstvom ovocí. Sú vynikajúce chladené na 10°C. Hodia sa k rybám, bielemu mäsu, zelenine. 

Mandilaria a Kostifalis.

Kvalita vín z Kréty bola vyhlásená už v antických dobách. Aj dnes patrí Kréta k významným producentom vína. Podľa medzinárodných štatistík každá piata fľaša vína v Grécku pochádza práve z Kréty. Vďaka skvelému podnebiu po celý rok (ostrov patrí k najslnečnejším oblastiam v Stredozemí), nadmorskej výške a vytrvalej práci človeka existujú na ostrove tri chránené oblasti pôvodu (AOC) a to Peza, Sitia a Archanes. Všetky tri oblasti dávajú kvalitné jedinečné červené vína z odrôd Mandilaria a Kotsifalis, ktoré sa niekedy kombinujú aj so Syrah alebo Grenache, Rouge či Carignan. Červené vína z Kréty majú rubínovú farbu, sú husté, plné chuti. Podávajú sa pri teplote okolo 13-15°C. Hodia sa k červenému mäsu, vyzretým syrom ale aj ku grilovanej zelenine.

K lahôdkam v oblasti vín patria ružové vína týchto odrôd. Majú svetločervenú farbu, s vôňou po červenom ovocí. Chuť je svieža a ľahká. Podávame pri teplote okolo 12-13°C. Výborne sa hodia nielen k zelenine či bielemu mäsu ale aj rybám a morským príšerkám či k ovociu.